PRACOVNOPRÁVNE VOJNY: Môže inšpektorát práce nariadiť zamestnávateľovi doplatiť mzdu?

Nestáva sa každý deň, aby sa u podnikateľa zamestnávajúceho pracovníkov na kancelárskych pozíciách uskutočnila kontrola zo strany inšpektorátu práce. Oveľa častejšia je totiž kontrola v priemyselných a výrobných priestoroch, kde je väčšia pravdepodobnosť výskytu pochybení, ktoré potenciálne môžu viesť k ohrozeniu zdravia zamestnancov. Paradoxná situácia však môže nastať pri následnom ukladaní opatrení na odstránenie zistených nedostatkov zo strany inšpektorátu práce. 

Oprávnenie inšpektorátu práce na správnu kontrolu administratívnych pozícií vyplýva zo zákona o inšpekcii práce (zákon č. 125/2006 Z.z.). Ak však inšpektorát k svojim zákonným oprávneniam pridá aj kreatívny výklad právnych predpisov, meritórne ukladanie opatrení zo strany inšpektorátu práce sa môže javiť ako nesystémový prvok v slovenskom právnom systéme.  

Načrtnutý paradox sa prihodil aj nášmu klientovi. Inšpektorát po vykonaní kontroly vo svojom výslednom protokole nariadil zamestnávateľovi doplatiť svojmu zamestnancovi rozdiel medzi jeho skutočnou mzdou a mzdou pre vyšší stupeň náročnosti práce - a to za celú dobu trvania jeho pracovného pomeru u klienta. Najzásadnejším problémom teda bolo to, že na základe protokolu bol náš klient povinný uhradiť svojmu zamestnancovi aj premlčané nároky na náhradu mzdy bez akejkoľvek možnosti brániť sa, napríklad vznesením námietky premlčania. 

S názorom inšpektorátu sme nesúhlasili, keďže už od prezentovania výsledku protokolu našim klientom sme mali jednoznačný názor, že povinnosť nahradiť mzdu môžu v Slovenskej republiky uložiť výlučne súdy po riadnom prejednaní veci. Toto platí bez ohľadu na to, či sú nároky na náhradu mzdy premlčané alebo nie. Inšpektorát práce si tak podľa nášho názoru jednoznačne prisvojil právomoc súdov, porušil základné právo nášho klienta na súdnu ochranu a preto sme v spolupráci s klientom podali voči dotknutému protokolu o inšpekcii práce správnu žalobu. 

Na základe našich rozsiahlych vyjadrení krajský súd v plnom rozsahu uznal základnú argumentáciu správnej žaloby, zrušil protokol inšpektorátu práce a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Inšpektorát práce tak bude musieť protokol vyhotoviť znova, avšak už v ňom nebude môcť svojvoľne určiť zamestnávateľovi povinnosť doplatiť mzdu svojim zamestnancom.

V rozsudku krajský súd totiž uviedol, že správny orgán nemá právomoc uložiť zamestnávateľovi povinnosť na plnenie v podobe vyplatenia časti mzdy, ktoré je možné jedine v konaní, v ktorom by sa objasnili všetky aspekty sporu a súčasne by sa zamestnávateľovi poskytlo plné právo na obhajobu, najmä možnosť vzniesť námietku premlčania. Oprávnenie inšpektorátu práce nariadiť kontrolovanému subjektu odstránenie zistených nedostatkov treba vykladať len v medziach jeho zákonnej právomoci pri rešpektovaní právomoci ostatných orgánov verejnej moci, akým je najmä všeobecný súd.

Ide o precedenčné súdne rozhodnutie, ktorého dôsledkom, dúfame, bude to, že inšpektoráty práce prestanú porušovať základné práva zamestnávateľov a prisvojovať si pritom právomoci všeobecných súdov a budú sa skôr zaoberať nezákonnými zásahmi zamestnávateľov do práv zamestnancov, pri ktorých inšpektorátu jednoznačne vyplývajú oprávnenia na zásah zo zákona.

Tento spor mali na starosti členovia nášho sporovému tímu v pracovnoprávnej oblasti - Peter Džurný a Adrián Fedor.