Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z decembra roka 2013 bola vytvorená spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, čím došlo k zníženiu konkurencieschopnosti slovenských chovateľov včiel, pestovateľov hrozna, ovocia a zeleniny a výrobcov vína v rámci Európskej únie. Na slovenských výrobcov sa na rozdiel od výrobcov z okolitých členských štátov vzťahovali ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho by sa znížilo čerpanie podpôr z prostriedkov EÚ. Z tohto dôvodu bola prijatá novela zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej sa na zákazky na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb v rámci opatrení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov nebudú vzťahovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní.

K dôležitej zmene došlo aj umožnením zrušenia použitého postupu zadávania zákazky aj v prípade, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Takýmto prípadom je skutočnosť, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval (najmä ak sa zistilo porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania). Nemôže ísť len o formálne porušenie zákona alebo o porušenie, ktoré je možné odstrániť, ale musí dôjsť k takému porušeniu, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Nové finančné limity pre nadlimitné zákazky

V súlade so zákonom o verejnom obstarávaní Úrad pre verejné obstarávanie vydal vyhlášku, ktorou ustanovil nové finančné limity pre nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služby zadávanú verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Nové finančné limity sú zvýšené približne o 3 percentá v porovnaní s už zrušenými limitmi.

Zo súdnej praxe

Najvyšší súd SR potvrdil, že účastníci zmluvy o nájme nebytových priestorov si môžu dojednať odstúpenie od zmluvy pre prípad neplatenia nájomného. Do prijatia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo sporné, či je možné platne odstúpiť od zmluvy o nájme nebytových priestorov, nakoľko osobitný právny predpis upravujúci nájom nebytových priestorov explicitne neupravuje možnosť odstúpenia od zmluvy. Z tohto dôvodu bolo sporné, či je možné platne dohodnúť odstúpenie od zmluvy z dôvodu neplatenia nájomného. Nakoľko rozhodovacia prax súdov nebola jednotná, o tejto otázke rozhodoval aj Najvyšší súd SR, ktorý rozhodol, že v rámci zmluvnej voľnosti nič, teda ani osobitný právny predpis, nevylučuje možnosť dojednať si odstúpenie od zmluvy pre prípad neplatenia nájomného. Zjednocujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu prinieslo istotu do zmluvných vzťahov medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorí si vedia platne dohodnúť skončenie nájmu nebytových priestorov aj odstúpením od zmluvy, a nie len výpoveďou, ako to ustanovuje osobitný právny predpis.

(Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012 sp. zn. 2 Cdo 216/2011)

V prípade, ak ten koho vec bola vydražená v rámci dobrovoľnej dražby nebol jej vlastníkom, vydražiteľ sa nestal príklepom a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zásada, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám, nie je v prípade dobrovoľnej dražby prelomená. To znamená, že v rámci dobrovoľnej dražby nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k vydraženej veci, ak sa neskôr ukáže, že ten, vec ktorého bola vydražená nebol skutočným vlastníkom, a to ani napriek skutočnosti, že vydražiteľ za ňu zaplatil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote a na súd nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby do 3 mesiacov. V zmysle tohto rozhodnutia sa nadobudnutie vlastníctva na základe dobrovoľnej dražby stáva do určitej miery rizikové a potenciálny vydražiteľ by si mal zvážiť všetky riziká, ktoré z vydraženia veci na dobrovoľnej dražbe vyplývajú. 

(Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2012 sp. zn. 2 MCdo 20/2011)